Dalšia básnička.Viem,viem robím ch ako na bežiacom páse a to sa odráža aj na ich kvalite,ale posúdte sami.
.........................................................................................................................................................................
Blúdia tmou slepí,
nevedia kam patria.
Matka noc im vždy ustelie,
lavičku zatúlanú v parku.
Pohladí ich nežnou rukou,
nech zabudnú na krivdy,
aj to prečo sú tu.
Mesiac na nich tíško hľadí,
chce natiahnuť ruku a povedať:
Len podte.-no nemôže.
Kedy sa skončí ich utrpenie?
Kráčajú chodníkmi,tak ako každý den.
Pri tržnici večne žobrajú o kúsok šťastia.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára