No básnička trochu staršia je tam plno chýb,žvástov,celkovo neviem o čom je takže tak:),ale aj tak ju dám,samozrejme nekopírovať atd.
---------------------------------------------------------------------------------------------------
Naše tváre to za nás povedali,
mesačný svit je toho svedkom.
Stalo sa to za starým mestom.
Otváram knihy,
všade su len spomienky,
ktoré sa nedaju vymazať,
nikdy na nich nezabudneš.
Tvoja tvár na mna hľadí,
z každej čiernobielej fotografie,
prenasleduje ma,
kde sa len dá.
Tvoj pohľad ma bodá,
ako nôž v tme.
Tvoje oči su,
ako krvavý svit.
Chcem len jedno,
chcem to čo mi pomôže zabudnuť,
zabudnuť na to čo všetko sa stalo.
Chcem len to,
že ked otvorím knihu,
nebude zapísaná spomienkami,
ale budu na mna hľadieť prázdne strany.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
Vieš, možno nie je dokonalá, ale nemyslím, že je v nej plno žvástov a chýb, dokonca sa mi zdá, že viem o čom je a určite si ju trochu prepíšem, pretože sa mi páči.
Človek je rád, že niekto dokáže vysloviť jeho pocity a úpravou básničky presne na svoje ego sa z nej môže ešte dlho, dlho vytešovať.
Samozrejme myslím úpravu len pre vnútornú potrebu ##. tiger
Zverejnenie komentára