Sometimes...maybe

Pre,prečo,preč? sme museli ísť na tú po ľudsky povedane besiedku?ja neviem v daka nej som sa utvrdila v predstave o mieste kde vlastne žijem tá pesnička to bolo fakt už moc aj na mna čistá iritácia ako aj naša trieda,neviem prečo,ale vždy okrem pár osôb ked na mna niekto prehovorí mám chuť vraždiť,ale našťastie stačí niečo potichučky pošepnúť zetíkovi,on to pochopí a s krásnym úsmevom ideme dalej potom je tu pár podozrivých faktov o ktorých radšej nebudem hovoriť a potom jedna spolužiačkina veta,ktorá ma fakt dorazila nie,nie nebudem nikomu nedávať,ale dnes som si pozerala ten príspevok za ktorí som schytala 20 neviemkoľko komentárov aj s dankiným milionslovnom slohom stavím sa,že chlpatí zeleno-fialovo-modrí muflóni z Wawiwawivanie žijú priemerne 12 rokov áno určite,ale muflončatky?to netuším budem musieť si ísť urobiť čaj,pretože sa na mna prejavuje absťák,príznaky:nervozita,vrčanie na každého v okolí piatich metrov,poskakovanie,omieľanie toho istého a tak by som mohla pokračovať dalej...nechcem chodiť do našej triedy alebo aspon nie s tými ľudmi a triednou,bože alebo v našej triede viacerí sú takí,že ich má každý rád u učiteliek,hej a čo mám povedať ja,cenkovej vadí aj to,že som na prezentácii mala červené písmo
Rozhodla som sa,že sa budem správať normálne čo znamená,normálnejšie ako teraz pôjdem fotiť kresliť a kašľať na ostatných až na pár výnimiek,ale všimli ste si,že ja tu stále žbleptám ako hrozne sa mám ako keby mal prísť koniec sveta a ten stále neprichádza vždycky to nejako prehltnemale to je jedno